Celkovo z celého dnešného dňa mám veľmi dobrý pocit.Všetko vychádza podľa mojich predstáv(čo sa dúfam nezmení),som šťastnáá.... Predošlé dva dni som mala akési divné depky,ani sama netuším z čoho,ale tipujem,že to bolo spôsobené mojimi "skvelými dňami" :)) Inaáč,chvalabohu za ne ,hehe...
Nie nie,prosto ma chytal pocit melanchólie a smútku,pretože som (opäť) mala pocit,že ma "nikto nemá rád",hehe...klasika :))
Tie premýšľačky nad vecami,ktoré v podstate ani nie sú a neexistujú,hľadanie problémov tam,kde žiadne nie sú...Mala som skrátka nepokoj v duši.Tie dni nemám veľmi v láske,tápam,hľadám odpovede,som totálne zmätená a neviem,čo mám robiť ...A to sa mi vonkoncom nepáči. Nie som síce človek,ktorý musí mať veci staále pod kontrolou,to nie,ale toto by som pod kontrolou chcela mať.Vy snáď nie? Viete,ten pocit spokojnosti,keď netreba hľadať riešenie,len tak si žíčkariť,nechávať sa unášať bez akýchkoľvek problémov dolu rozbúrenou riekou.Mám to rada.
Včera ma chytal pocit,že ma frajer fakuje,že mu na mne nezáleží,že sú mu jeho kamoši prvoradí,ale už viem,že to tak nie je. Pred týmto vzťahom som chodila s chalanom,s ktorým sme boli spolu 3 roky a zažili sme si toho skutočne veľa.Veľaaa veľa krásneho a veľa som si z toho odniesla,v podstate keď sa obzriem dozadu,mám úsmev na perách. Samozrejme,žeby som milión vecí urobila teraz ináč,ale o tom to je. Človek sa učí,neustále.Ublížila som mu,ale verím,že aj jeho to posunulo niekde inde.Bola to prvá ozajstná láska,ktorú si prežije každý z nás a na ktorú sa len tak nezabúda :)) Verím,že keď na seba po rokoch natrafíme,s úsmevom sa pozdravíme,objímeme a skočíme na káwu. Takto by som to chcela. Uvidíííme....
Po rozchode som prežívala bujaré obdobie,snažila som sa to nejako vymazať,zresetovať sa a nastaviť sa na úplne inú vlnu,čo mi teda vôbec nevychádzalo,ale do cesty mi prišlo veľa skvelých ľudí a zažila som najlepšie(zatiaľ) leto môjho života.
Tak mi v podstate prišiel do cesty aj môj terajší. Zoznámili sme sa cez kámošku,len tak náhodne. V ten deň sa mi ani nechcelo do mesta,nemala som tuším žiadne prachy,ale tak prehovorila ma.
Janka má na toto talent,bola mojím parťákom a najlepším počas celého uplynulého polroka.
Nebudem tu rozoberať úplné detaily,ale ale sadli sme si s ním na tej kamarátskej báze :) Fajn típek,skončilo to pri fľaške vodky,dobrej náladičke,presné detaily si už nespomínam.
Stretávať sme sa stretávali stále,sme z jedného mesta,máme spoločných priateľov,spoločné podniky,takže tak.Nikdy by mi nenapadla myšlienka,že my dvaja budeme spolu.Nikdy...To mi teda môžete veriť.
Zvrhlo sa to všetko,keď som bola ešte v Bratislave,písal mi,že je v Prahe a že ma dôjde kuknúť po ceste domov,tak som bola len a len rada,veď kamarát,nie? Predtým riešil moju kamošku,tú Janku,s ktorou to nebolo o pozeraní sa do očí.Takže ja som dala ruky preč,neriešila som a keď mám pravdu povedať,mala som v hlave aj niekoho iného.
V BA to vyšlo na jednotku,dali sme si fajn večer u jeho kamoša na dome v Dúbravke a potom cestoval domov...To bolo niekedy začiatkom Novembra,tuším že.
Keď som už došla domov do VT na Vianoce,stretli sme sa na druhý deň pobytu doma v krčme.Úsmevy,úsmevy,bola som dokonca veľmi rada,že ho vidíím.Pozitívny človek,super!
Dávali sme si často vínka,až som si raz večer uvedomila,že žiarlim na kamošky,žeby som ho chcela mať pre seba...A skončili sme spolu.Bolo to tajomstvom,ja som to nepovedala nikomu,ale počas Štedrého dňa(teda už večer) sme sa nejako neoficiálne dali dokopy. A dnes je 25.február 2010 a sú tomu 2 mesiace a 1 deň,čo sme už spolu.Pije mi nervy,gadžo jeden,ale ľúbim ho.Je iný ako môj bývalý a som spokojná.Nič neplánujem,nič neriešim,žijem a som šťastná,za to,čo mám.A konečne mám pocit,že sa veci dejú tak,ako ja chcem! :)) Krááása,takýto pocit.
Dnes ráno som bola hore už pred 6,pretože šiel hokej a spala som u milovaného.Takže môj fanda uprene sledoval a ja som si šla pohaluziť s jeho mladšou sestrou .Bolo fajn,osmiala som sa veľa.
Krásne ráno,zobudiť sa vedľa neho,dostať objatie,mať pocit dôležitosti hneď tak skoro.Keď som došla domov,vítal ma môj havinko,preto som sa potom aj rozhodla,že vytiahnem sestru na prechádzku a nech sa havko vybehá a vyšantí.A naozaj,osmiala som sa veľa a dokonca sme sa vydali aj mamke naproti cestou z roboty. Havina som vykúpala,prečítala som si čo to z knihy,otvorila som sociológiu a uvarila si zelený čajík.Mňam, pohodička. Čakám,že ten môj chlop splní,čo sľúbil a zavolá,heh,lebo poznám tú jeho vetičku že: Voláme si :))) Vtedy mám chuť sa zasmiať a povedať mu,haha :DD Radšej ani nehovor,dobre?
Pripájam aj song od jednej umelkyne,volá sa Emmy Rossum a naďabila som na ňu počas jednej relácie na MTV,ktorú som včera pozerala .Taká chuťovka.Ináč,až potom som si uvedomila,odkiaľ mi je povedomá.Hrala vo filme Fantóm opery,či ako sa to volá a pripadala mi ako operná speváčka,čo je teda totálna blbosť.Lebo ňou jednoznačne nie je :)) Čo už,niekedy si treba domýšľať aj veci,ktoré nie sú. Pretože?
Pretože ináč by to bola totálna nuda.A k tomu nezáživná.
Zdarec
