piatok 28. mája 2010

...tak ako dnes perfektne piatočok začal,tak sa aj krásne kurvíí...
Stretla som bývalého milenca,krátko po tom,čo môj priateľ odišiel...Bývalý sa tváril,akoby nikdy medzi nami nič nebolo,dokonca by som aj povedala,že jednou dobou sa správal,akoby ma ani nepoznal... Hmm,neviem,čo to má znamenať,ale najskôr je tomu dobre tak...
Moje zlatino mi tvrdil,že dôjde domov o 19hod. a bude mi volať,lebo dnes už prezmenu bude so mnou(keďže včera sa venoval kamarátovi z destva),no ale keďže sedím na tomto skurvenom blogu,tak je jasnéé,že sedím tu! Tu,tu tu a nikde inde! Bohužiaľ.
Zajtra by sme mali ísť na jednu akciu,ktorú už v podstate plánujeme nejaké 2 mesiace,od kedy o nej vieme ale vidíím to tak,že dnes ostanem sedieť doma a zajtra sa naňho vyjebem.Alebo úplne,aby si konečne uvedomil,čo mi robí. Lebo ja nie som nejaká debilná sedláčka s ktorou si on bude môcť robiť,čo len bude chcieť :((
A viete čo? Tak si už niekedy dočista pripadááám...
Škoda,že som si tak pripadala včera a pripadám si tak aj dnes...Toto sa mi uz veru dlho nestalo.Mám chuť sa opiť! A poriadne!!!!!!!!!!!!

nedeľa 23. mája 2010

ehm

Prečo to musí ísť s človekom raz hore a raz dole? Prečo to tak proste musí byť? :(( Cítim sa totálne nešťastná, z očí mi vytekajú samovoľne slzy a v podstate ani nemám dôvod plakať,smútiť,byť nešťastná. Problém je v tom,že sa cítim osamelo. A najhoršie na tom je to,že sa cítim osamelo vo vlastnom byte s vlastnou rodinou. Ja tu nechcem byť! Mňa tu nikto nemá rád a jasne mi dávajú najavo,žeby boli najradšej,keby som s nimi nebývala a ani nebola vôbec na svete.
Plačem. Áno,opäť...
Miláčik šiel poobede s kamarátmi na ryby a už takých 8 hodín sa neozval,aj keď som mu prezváňala a viem,že má pri sebe bezvedomie. Chcela som byť s ním,aspoň na jednu hodinku.Potrebujem ho tak,ako človek potrebuje k životu vzduch.
Včerajšok bol nádherný!!! Awesome!!!!
Prečo?
Ráno ma láska potešila tým,či s ním nepôjdem na ryby,tak som sa samozrejme nadchla a šli sme.Boli sme tam nejakých 5 hodín,pogrilovali sme,rybu sme samozrejme žiadnu nechytili(pozn.nikto nič nechytil) a šli sme do naspäť do mesta. Nám dvom sa domov nechcelo,tak sme si ostali romanticky sedieť v parku na lavičke a haluzili sme si vo dvojici. Neskôr sme sa ozvali kamarátom,vybrali sme sa za nimi a skončilo to pri dvoch fľašiach borovičky :)) Fajne bolo,zabavili sme a keď sme už odchádzali domov,po ceste sme stretli ďalších kamošov, pristavili sme sa,dali si s nimi fľašku vodky a nahaluzili sme sa na niečo tvrdšie. U mňa to bolo prvýkrát,kamarát to nazval tak,že som druhý krát prišla o panenstvo :)) Chápete...
MDMA...tak sa to volá.Metyldioxyamfetamín alebo extáza.
Najprv som mala velikánske očakávania,dali sme si to s miláčikom my dvaja u nich doma a prerozprávali sme celú noc. Funguje to v podstate ako speed, človek nepociťuje potrebu spať, necíti žiadnu únavu, zažíva pocity spolupatričnosti,lásky a pohody. Krásne niečo a hneď som si aj povedala,že je to čisto ako pre mňa aktívnu osôbku výborné,ale samozrejme,že to nebudem nejako enormne používať. Teraz nás čaká vejkend v KE,ideme na jednu akciu v Tabačke,tak sa mocno tešííím,potom mám pred sebou prijímačky na VŠ,hrozne sa bojím,lebo mi ide o veľa,brrr...Musím to dať a ja to aj dám!!! Ináč to nejde.
Mojko sa mi stále ešte neozval,tak na mňa pls. myslite,snáď zavolá čonajskôr,lebo sa zbláznim :((

utorok 4. mája 2010

Bim Bim Bim

Dnes ráno sa mi vôbec nechcelo vstávať.Hrôza,pomyslela som si,keď mi prišla mamča oznámiť,že je už pol7.Samozrejme,že inokedy by ma to nedokázalo rozhodiť,no teraz som mala dôležitú povinnosť prečo vstať, a to ísť do práce.Takže novinka?? Oooh,áno,zamestnala som sa.Pracujem vo velikánskej budove Okresného Úradu v našom meste na oddelení Úradu práce,sociálnych vecí a rodiny.No a pochvaľujem si,každopádne si určite nemôžem sťažovať. Teda som administratívna pracovníčka na okrsku aktivačných prác,verejno prospešných prác a dobrovoľníckej činnosti.

Ráno som všetko postíhala,došla som presne na 8 hodinu ráno,keď som vchádzala do kancelárie,skoro som zvalcovala moju šéfku,pani Zdenku,lebo stála hneď za dverami. Chi...

S kolegyňami sme trošku popletkovali ako sme sa mali cez víkend,kto koľko upratoval.kto sa ako ulieval,aby sa vyhol práci a každý mi závidel,že som prišla oddýchnutá a vysmiata.

Momentálne si sedím v kancelárii úplne sama,lebo dievčatá šli na poradu,takže si tu blogujem,sŕkam si čajík z hrnčeka(fajnový posilňovač imunity) a premýšľam nad mojou láskou,lebo mi veľmi chýba.

Dostala som sa asi opäť do štádia zamilovanosti,po predošlom vzťahu myslím a som veľmi šťastná.On ma robí šťastnou,spokojnou,vyrovnanou. Prečo? Pretože milujem. Pred 2 dňami sme si spolu oslávili 4 mesiace.

Nedávno som už od neviem koho počula názor,že je po dlhom vzťahu a nepotrebuje ženu,či chlapa,pretože je to ešte skoro.Že má toho dosť,že sú to preňho/ňu len obmädzovanie,neustále prispôsobovanie sa,hádky...Nič pozitívne. A ja musím nesúhlasiť. Pred týmto vzťahom som mala vzťah trojročný,moja prvá láska,musím skonštatovať. Plánovali sme si spoločnú budúcnosť,snívali sme o tom,aký budeme mať dom,kde budeme bývať,koľko budeme mať detí a ako sa budú volať a čo čert nechcel,rozišli sme.Dôvody na to boli pádne,ináč to ani nešlo,takže definitívny koniec.Števa som milovala. Rozchod som niesla ťažko ja a aj on.On dosť podstatne tažšie,pretože ja som urobila tú hroznú chybu,ktorú si doteraz vyčítam,pretože som mu veľmi ublížila.Nevera,čo budem zapierať.Čas ja späť nevrátim a to čo sa stalo tiež nie.Bohužiaľ,asi to bolo na niečo dobré.

Števovim blízkym priateľom sa stal pán „Alkohol“,čo som ja nechápala,pretože on bol stále ten,ktorý mne hovorieval,že týmto ja nič nevyriešim. On to tak riešil. Doteraz si hrozne vyčítam to,že stvára to,čo stvára,všetci naši spoloční priatelia si to všimli tiež,už to niekedy prekračuje hranice normálnosti.A viete,čo povedal jedeen z nich,keď písal mojej sestre,čo má nové? Že Števo sa im troška zmenil,vypije si keď môže,školu ledva prechádza s odretými ušami a robí jeden prúser za prúserom.Dlho som ho nevidela,ale prajem mu šťastie.

Pol roka po našom rozchode som sa dala dokopy s Ďodikom.

Možno si niekto povie,povedal a bude hovoriť,že som necitlivá,alebo že som sa z toho otriasla veľmi rýchlo,tak ooo áno,chvalabohu áno.Veď čo som mala robiť? Ľutovať sa,plakať a opíjať? Nie,ide sa ďalej.Najprv som odišla žiť do Bratislavy a po návrate domov,sme sa s kamarátom dali dokopy.Nám bolo spolu stále fajn,mali sme sa radi,rozumeli sme si a k tomu sa do toho priplietla aj láska. Ah,je mi s ním fajn,je mi s ním HEJ! Dnes ma pozval k nemu na obed,takže sa teším.

Práve som sa vrátila z fajčiarskej pauzy,som si vyšla vonku na cigu,poobzerala som si,kto je v meste,no nikoho známeho som nestretla. Všimla som si akurát môjho krsného,ktorý šiel práve do banky a usmieval sa,že si tam tak sama stojím a pofajčujem.

Nudím sa,nemám momentálne žiadnu robotu,zablokovali mi facebook,takže mi neostáva nič iné,len surfovať po nete a popravde už ani sama neviem,na aké stránky mám chodiť.Každý deň prečítam všetko spravodajstvo,takže si už niekedy pripadám ako chodiaca encyklopédia. J

Uvidííme no,dnes pracujem do 15hod. a je zatiaľ len 10:09hod. ako pozerám. O 12hod. nám začína obed,tak budem utekať,nech všetko postíham.Už nech to zbehne.Brrrr...

Na obedík som bola u môjho miláčika,nakŕmil ma statočne,mňam,prepchaná som sa vrátila po prestávke do práce,dorobila som všetky spisy z paragrafu 53,pobalila som sa a šla som domov.Krásne mi to všetko zbehlo,ani som sa nenazdala :)

Teraz doma trošičku oddychujem,no začínam sa pomaličky zberať na grilovačku,na ktorú sa teším,pretože dnešný deň je neskutočne nádherný,teplý a prežívam ho s dobrou náladičkou.Takže rozhodne prajem každej osôbke na svete veľa veľa úsmevu na tvári a nech je každý aspoň tak šťastný ako som momentálne aj ja.Slniečko nám dáva kopec energie a tú treba využiť a deň si užiť naplno!!!

Majte sa,peace

pondelok 29. marca 2010

Fúú!

No a dnes sa oficiálne sťahujem z domu,chvalabohu na jednej strane,na druhej strane si neustále kladiem tú istú otázku,že prečo ma tak hrozne moja rodina nenávidíí. :(( Neviem...Čo už,skrátka nie som dieťa podľa ich predstáv,som čierna ovca našej " dokonalej" rodinky...Och,hnus! Ináč sa táto celá maškaráda ani opísať nedá.
Včerajšok bol skvelý,vybavila som si úradovačky a v celku asi za 10 minút,čo je niekedy priam až nereálna záležitosť,odviedla som psíka ku kaderníčke,popratala byt a šla som s kamarátmi z Prahy na grilovačku. No a ani nemusím hovoriť,kto mi celý tento krásny deň skazil :)
Matka urobila show ako sa patrí,urobila z komára slona!A toho najväčšieho! Bohužiaľ som bola nútená tým hneď zaťažiť moje zlatino,lebo som skutočne netušila,čo robiť,takže idem k nemu.Alebo ku kamoške Janke,za čo by som bola aj rada,pretože sme sa nevideli hrozne dlho a dnes sa vracia z Brastislavy.Taaakže uvidííme.Samé milé prekvapenia.Dokonca som si po tom hrozne zakončenom večeri našla odkaz od kamošky z Waršawy,že ide zajtra domčú,takže jupííí!!! Aleluja sviatkom,aleluja!!! :-))) Bude mi o trošku veselšie,no snááď.
Neviem,som pobalená,čakám kým odbije 10:00 hodina a padám z tohto hniezda preč.Je jasná vec,že je to domov,je tu pokrvná rodina,sestru mám rada(čo mi je ľúto),ale tak čo narobím. Uch a zabudla som! V sobotu tu mám sesternicu z Irelandu s priateľom,takže mocno fajne :))) Radosť,čo k tomu budem hovoriť,heh...Och nech už zbehne tá hodinka,lebo ma tu doslova jebne,komunikovať ja rozhodne nebudem,mfp! Ha...A keď čaká,že sklopím uši a poviem ďalšie prepáč,len kôli tomu,aby bola spokojná,že si niečo dokázala,tak je na omyle.S týmito jej praktikami som ja odo dneška skončila.A nadobro,aj keby to malo znamenať,že odídem robiť na Čechy,alebo sa zamestnám,pretože takto sa žiť jednoznačne nedá.

utorok 9. marca 2010

Sluníčko :)

Dnes máme vonku nádherné počasie.Jou!
Bodaj by to tak ostalo aj na dlhšie,pretože teploty nie sú až také vysoké...
Ráno som sa konečne dotrepala k tomu,aby som sa vybrala darovať krv,pretože som pravidelný darca,nooo snažím sa byť :)) Musím sa pochváliť,lebo dnes som bola po 5x! Šikuľka som,čo? Mám zo seba lepší pocit,keď môžem aspoň takto niekomu pomôcť. Ono i keď sa hovorí,že tú krv oni posúvajú na Ukrajinu,tak nech už je to akokoľvek,pomáham.A za to som veľmi vďačná.Človek ma zo seba hneď lepší pocit,si myslím.Teda ja to aj sama pociťujem.
Ranná zima mi vyštípala líčka,prechádzka mi urobila len dobre a výsledky som mala dobréé.Bolo mi trošku smiešne,že tam sedelo veľa mladých ľudí a to len preto,že sa chceli uliať zo školy.Ale tak ja sa nemám prečo čudovať,lebo prvý krát som tam šla z toho dôvodu počas strednej aj ja.Ale dobrý úmysel sa počíta. Lekára prekvapil len môj tlak,lebo bol iný ako obvykle.125/90.Vraj mám spodný tlak veľmi vysoký,čo asi aj spôsobuje moja obľuba káwičky :)) No dnes som si doprala len a len jednu.Lepším sa.Cesta domov bola trošičku náročná,lebo som cítila slabosť a doma ma to premohlo,myslela som,že odpadnem,ale nejako som to ustála.Mamka mi uvarila káwu,dala som si cigu a bolo lepšie.
Dnes som si urobila nádherné fotky s mojím havkom,sme sa spolu minimálne 10x vyfotili :) Krásne mi pózovala tá moja modelka pudlíkovská.Júúúj...
Minule som tak browsovala youtube-om a natrafila som sa na song od The Killers,ktorý sa volá výstižne Goodbye,travel well.Je to song,ktorý bol zároveň aj kampaňou pre Unicef a produkovala ho stanica MTV.Dobrý song a zároveň aj dobrý klip. Dostal ma úplne.Mala som dokonca miestami aj zimomriavky. Hádžem link.
Treba posúdiť,pretože každý z nás má iný hudobný sluch a každému sa páči niečo iné,ale odkedy som pred rokmi spoznala Killers,nemôžem na nich povedať ani jedno zlé slovo.Mám ich veľmi rada a kladiem si za povinnosť do budúcna zájsť na ich koncertík. Musím! Len bohvie,či sa ukážu niekde v BA alebo v Prahe.
Praha,Praha,božská Praha.Tam sa mi teda rozhodne veľmi páčilo.Kto bol,vie prečo.Nádherné mesto a miesto.Vypla som tam úplne,oddýchla som.Bola som tam s mojou kamarátkou a bolo nám výborne.My dve výletníčky :))
Pred chvíľkou som tak sedela pred telkou a čumela na satelitné vysielanie,pretože tatino sa na to zmotal a kúpil ho v svojom ošiali tak ako aj našu novú plazmu :)) Niežeby som nebola rada,to rozhodne som,ale tak zbytočne vyhodené peniažky.No skrátka uvedomila som si,že som tu už pár dní neprispela novým príspevkom,takže som tú telku vypla a vybrala sa písať ako sa mám.
Jediná zmena nastala v tom,že som sa rozhodla,že nejdem na výšku.Už vidím ľudí,ako budú mať zas o čom pletkovať a rozoberať to.Ale tak čo,môžem fakovať každé jedno slovo,ktoré vypustia z úst.
Keď budú prvé peniažky,rozhodli sme sa s mojím zlatinkom,že ideme na vejlet do Prahy,radi by sme zbehli zároveň aj pozrieť kamošku do Waršawy,pretože mi hrozne chybuje a ako tak čítam jej blog posledné dni,nemá sa nejako dobre.Trápia ju určité veci,čo mi je hrozne ľúto.
Pomaličky sa ja poberiem preč,takže sa na dnešok aj lúčim,musím ja povešať prádlo,popratať izbu,lebo to tu vyzerá ako keby tu naozaj vybuchla bomba a budem sa venovať môjmu seriálu.
McLeod´s daughters :)) Austrália...
Takže každému prajem krásny slneční dník,užívajte si ho pokiaľ môžte,buďte so svojou láskou,relaxujte,bavte sa. To mám v pláne do polnoci aj ja :))
Zdravíčko...

streda 3. marca 2010

Padajúce škridle :)

Čo by ste robili,keby vám vlastní rodičia povedali,že trvajú na ústavnej liečbe,pretože si myslia,že máte problém s pitím? Myslím si,že tu nie je ani minimálny dôvod brať toto na ľahkú váhu,ale ja rozhodne viem,že pokiaľ to nepodstúpim,nebudú mať kľud oni ani ja.Čiže táto vec ovplyvní môj život masakrálne.Na vysokú nejdem,kašlem na to,pobudnem si 3 mesiace na liečení,možno mi to pomôže prísť na iné myšlienky,možno nie,ale skúsim to a potom sa budem snažiť vycestovať do zahraničia a tam budem pracovať a žiť.
Lenže,všetko to by bolo pre mňa kurevsky jednoduché,keby nebolo mojej lásky,keby sme možno boli spolu dlhšie,tak by som to tak nebrala,ale sme spolu ešte len cca 3 mesiace a musí so mnou riešiť tento problém.Naozaj neviem,čo bude.Bojím sa.Bojím sa,že kôli tejto maškaráde oňho prídem.
V jeden večer,keď sme si pekne romanticky spolu popíjali vínko sa síce vyjadril,že bude so mnou aj keby škridle z domova dôchodcov padali,takže verííím,že to tak aj bude a že budeme spolu šťastní,dlho dlho dlho.Ktovie,možno aj navždy.Pretože šialene a bláznivo milujem.Celým svojím srdcom,celou svojou bytosťou.Najviac ako sa len dá,a preto viem,že nás nerozdelia ani tieto 3 mesiace.A aj keby nás to rozdelilo,naše cesty budú stále prepletené:-) Budem s ním rada,aj keby sme sa mali stretnúť o rok!A keď sa stane,čo nechcem,aby sa stalo,pôjde sa ďalej,čo už.Bude to pre nás skúška a ako dopadne,to sa dozvieme o pár mesiacov.Preto so mnou prosím vás dúfajte,nech všetko skončí happyendom.

nedeľa 28. februára 2010

...brondz nebude!


Zápas o brondz Slovensko-Fínsko dopadol bohužiaľ nie v náš prospech. Zinkasovali sme 5 gólov,z čoho boli niektoré podľa mňa čisto náhodné a o šťastí Fínov. Celkový stav- 3:5...Škoda.
Včera večer som si tak v hlave zaumienila,že do tej 4 ráno vydržím hore a tento zápas o medailu si pozriem.A vyšlo.Viete,niekedy treba vedieť na túto témičku podebatiť s frajerom,veď by som predsa nechcela vyzerať ako nejaká hlúpa husa a v podstate hokej som mala stále rada,pretože mi ani raz neušli žiadne majstrovstvá sveta. Uuuuh a môj vtedajší "idol" Žigo Pálfy. Teraz?Totálne sklamanie,nehral nič.
O 4 som už sedela zabalená v deke na gauči,na vedľajšom kresle už sedel čerstvo zobudený otec a hra sa mohla začať.Prvá tretina bola na našej strane totálna katastrofa.Hovorilo sa o tom,že naši ešte nerozkorčuľovali predošlý zápas s Kanadou,kde sme teda rozhodne hrali ako o život až do poslednej sekundy.Druhá tretina sa už niesla v našom podaní,pretože naši chlapci dali 3 góly a naplno využili presilovky.Dokonca sme dali gól aj keď nás bolo na ploche minimálne a to 3 hráči a Fínov bolo 5.Šikuľky sme,to sa musí uznať.
Tretia tretina bola celý čas o vylučovaní našich hráčov,s ocom sme sa nestačili čudovať,prečo nám to tí rozhodcovia robia a Fíni simulovali zranenia ako sa len dalo. Najhorším zákrokom rozhodcov bolo vylúčenie Branka Radivojeviča a dostal dokonca 4 minúty.Totálka!Ale ubránili sme.
Nič to,Fíni potom vyrovnali a zase skórovali,takže medaila nám ušla a nebolo dôvodov oslavovať.Ale hra to bola fakt dobrá.Kto nevidel,môže ľutovať.Tak!
Kto sa postaral o naše tri nádherné góly? Prvý bol Gáboríík,druhý Marián Hossa a tretí,posledný dal Pavol Demitra.
Toľko o hokeji,sme zemiakoví a už sa len čaká na to,ako dopadne finálový zápas USA:Kanada,ktorý sa hraje dnes na obed.

sobota 27. februára 2010

Predsa len vydalo... :-)

Takže včerajšok nakoniec skončil piatkovo :))) Hehe...Nemôžem sa vôbec sťažovať,som spokojná.Sehr zufrieden.
Prečo?Dá sa povedať s dosť pesimistickou náladou som sa vybrala z domu hore k jednému podniku,kde ma už čakal chlopík môj s 2 kamarátmi. Ešteže mi pred cestou z domu napadlo zavolať mu,aby kúpil nejaké to vínečko.A on ho kúpil.Šikuľka moja je to. Tak sme si tak debatili,popíjali fajné suché červené vínko(nepamätám značku,no Portské to rozhodne nebolo:)) a keď sa fľaša zahodila,šli sme smer podnik-piwečko pijem a vesele žijem,že? :)))
Tak ako som prepokladala,dala som si 2 piwečká do hrubého(poprosila som pekne Mirka),zvrhlo sa to aj k jednému poldecku,z ktorého ich bolo potom trošilinku viac.Heh... Ale môj najväčší šok? Bývalý frajer.Síce,ani sama neviem,či ho tak môžem nazývať.Dajme tomu,človek,s ktorým som si čo to zažila,s ktorým som podviedla bývalú trojročnú lásku.Stačí? :) Prosto zakotvil pri našom stole hneď ako vošiel do podniku spolu s jeho najlepším kamarátom,s ktorým som rada trávila moje voľné chvíľky a tiež sme si toho zažili :) Berte to ako chcete..Je to na vás ...
Podpichovacké reči si samozrejme nemohol odpustiť,najviac sa mi páčil joke s tým,že keď sme šli objednať pálenku,tak tak suverejne zahlaásil,že ja pijem vodku čašníkovi.A každý naňho pozerá a ja so smiechom,že slivovicu. Ten jeho hrdý výraz z tváre mu okamžite zmizol a len sa začudovane opýtal,že odkedy.Tak som mu s úsmevom tentoraz zahlásila ja,že: Peťko,časy sa aj menia,takito aj chute a návyky a ľudia a celkovo aj postoje a názory.A bolo ticho.
Ale tak uznávam,potom ma ešte pozval na poldecko a kde komu hovoril,ako rád by ma chytil za zadoček a podobné trápne reči.Akože pohoda.25 rokov to má,ale slušnosti v sebe minimum.Viete ako nakoniec skončil po polhodinke? Spal v boxe,ožratý ako prasa.Alkoholik.teda rozhodne si z toho nerobím srandu,lebo minule som to tak s jeho bývalou skonštatovala,že toto už nie je ani na smiech.Skôr na poľutovanie.No bohužiaľ,jemu takýto jeho životný štýl vyhovuje.
Po polnoci sme sa s frajerom pobrali k nemu domov,s tým,že si trošku pospíme a potom si o tej pol4 ráno pozrieme hokej s jeho rodičmi.Nevydalo :))) Bolesť hlavy nás samozrejme neobišla,vstali sme niečo po 8 ráno,bolo po hokeji a teta sa z nás len smiala.Ha ha :))
Zaľahli sme,dospali to,spapali fajnú kurcaiu polievočku na žalúdok a šla som domov a on sa šiel popraviť na piwko do krčmy.Ja mu stále hovorím,že jemu ten jeho život môžem len závidieť. T.j. ráno vstať,najesť sa,dať si nejaké brko a potom si behať po meste s kamarátmi.A večer frajerka,to musí byť! hehe...Srandujem.Ja nie som povinná.
Doma je nuda,dnes zažívam hádky na takých pičovinách,že mi je z toho až smiešno.Začali sa so mnou vadiť na prádle,na žehlení,na riadoch,na svetle.Pripadám si tu ako medzi samými bláznami,ale reku oukej. Ale viete,nad čím najviac haluzím? Prečo máme taký odlišný pohľad na svet,veď som tiež z ich rodiny,ich krv,ale tak ja sa necítim byť členom tejto "rodinky úžasných".Pripadám si tu jediná normálna.Heh.Naozaj.
Preto sa možno bude zdať jeden môj postoj zvláštny,ale tak rada by som si založila vlastnú rodinu.I keď mám len 20. Rada by som mala svojho manžela,svoje bývanie,dieťa byť ešte nemusí,pretože je to ešte skoro.Ale mať vlastný domov,vlastné šťastie,radosť a dôvody sa smiať a tešiť :)) Čo ja doma u rodičov nedokážem,pretože sme až tak diametrálne odlišné osoby.Akoby existovali 2 odlišné svety a oni sa narodili všetci v jednom a ja v druhom.
Opäť venujem svoj sluch Emmy Rossum. Dám link?
Nemajte pocit,že počúvam nejakú smutnú hudbu,ale tak relax je relax a ona spieva naozaj krásne a jej hudba ma v tomto blázinci upokojuje :)
Dnes som chcela aj ja vyskúšať na facebooku aplikáciu,že čo dnes potrebujem a vyšlo mi,že priateľov.Zaujímavé,že už sa pomaly aj na nete dozviete,čo potrebujete,čo vám chýba.O chvíľku vám to bude počítač aj hlásiť vopred.Výdobitky dnešnej doby.Klobúk dole pred tými,ktorí toto všetko vymýšľajú. Ale aplikácia mala pravdu.
Jedna moja kamoška odišla na letný semester študovať do Waršawy a hrozne mi chýba.Je to taký típek.Skvelá holka,parťáčka,ktorá má chápe.A má hlavne totálny nadhľad,ktorý mi u mnohých ľudí v mojom okolí chybuje. ! Chýbaš kamoška !

piatok 26. februára 2010

Nevydalo...
Ani počasie,
ani chlop,
ani nálada,
ani prvotné plány.
NIČ! A nič a nič a nič!!!
Tak teda hlavu hore,skočím na piwko(možno 2-3) :))) , pohaluzím čosi a domov. Pretože dnes to vôbec necítim na piatok.Čistá nedeľa.For me...
Tak teda piatkujte a veseľte sa dnes aj za mňa,priatelia.
Takže: Ruka horééééééé!!! ;-))

Asi takéto počasie je momentálne u nás,len s tým rozdielom,že je vonku obrovská hmla a dosť vlhko.Znervózňuje ma to a nemám dobrú náladu. Cítim sa divne.
Pocit totálnej agónie...
Pocit,že nič nie je také,aké by malo byť.
Čo to,čo to?
Zase otázky,ktoré nemám rada,heh,irónia.
Šla by som niekde preč,vypadla by som minimálne na 2 dni niekde do hôr,kde by som sa úplne zregenerovala a nabrala by som nové sily.A snáď aj nový pohľad na niektoré veci.
Bodaj by mi to vyšlo. Uvidíím... Prosím.




štvrtok 25. februára 2010

...milý nevolal... volala som ja :))) nedalo mi...čo už:) takže vidíme sa...a teším sa
Zažila som dosť zvláštny telefonát od sesternice,zdrbala ma kvalitne,ani sama poriadne netuším,čo som jej urobila.Naštvaná bola teda masakrálne.Ale oukej.Neriešim. Idem si radšej umyť vlasy.
Musím sa pochvááliť!!!!! Musíííím.....
No uznajte sami.Krásne,že? Táto pieseň sa nachádza na sountracku k môjmu top filmu Into the wild a je to od kapelky Iron and wine,ktorá taktiež spolupracovala na soundtracku k filmu Twilight.

25.február :))

Celkovo z celého dnešného dňa mám veľmi dobrý pocit.Všetko vychádza podľa mojich predstáv(čo sa dúfam nezmení),som šťastnáá.... Predošlé dva dni som mala akési divné depky,ani sama netuším z čoho,ale tipujem,že to bolo spôsobené mojimi "skvelými dňami" :)) Inaáč,chvalabohu za ne ,hehe...
Nie nie,prosto ma chytal pocit melanchólie a smútku,pretože som (opäť) mala pocit,že ma "nikto nemá rád",hehe...klasika :))
Tie premýšľačky nad vecami,ktoré v podstate ani nie sú a neexistujú,hľadanie problémov tam,kde žiadne nie sú...Mala som skrátka nepokoj v duši.Tie dni nemám veľmi v láske,tápam,hľadám odpovede,som totálne zmätená a neviem,čo mám robiť ...A to sa mi vonkoncom nepáči. Nie som síce človek,ktorý musí mať veci staále pod kontrolou,to nie,ale toto by som pod kontrolou chcela mať.Vy snáď nie? Viete,ten pocit spokojnosti,keď netreba hľadať riešenie,len tak si žíčkariť,nechávať sa unášať bez akýchkoľvek problémov dolu rozbúrenou riekou.Mám to rada.
Včera ma chytal pocit,že ma frajer fakuje,že mu na mne nezáleží,že sú mu jeho kamoši prvoradí,ale už viem,že to tak nie je. Pred týmto vzťahom som chodila s chalanom,s ktorým sme boli spolu 3 roky a zažili sme si toho skutočne veľa.Veľaaa veľa krásneho a veľa som si z toho odniesla,v podstate keď sa obzriem dozadu,mám úsmev na perách. Samozrejme,žeby som milión vecí urobila teraz ináč,ale o tom to je. Človek sa učí,neustále.Ublížila som mu,ale verím,že aj jeho to posunulo niekde inde.Bola to prvá ozajstná láska,ktorú si prežije každý z nás a na ktorú sa len tak nezabúda :)) Verím,že keď na seba po rokoch natrafíme,s úsmevom sa pozdravíme,objímeme a skočíme na káwu. Takto by som to chcela. Uvidíííme....
Po rozchode som prežívala bujaré obdobie,snažila som sa to nejako vymazať,zresetovať sa a nastaviť sa na úplne inú vlnu,čo mi teda vôbec nevychádzalo,ale do cesty mi prišlo veľa skvelých ľudí a zažila som najlepšie(zatiaľ) leto môjho života.
Tak mi v podstate prišiel do cesty aj môj terajší. Zoznámili sme sa cez kámošku,len tak náhodne. V ten deň sa mi ani nechcelo do mesta,nemala som tuším žiadne prachy,ale tak prehovorila ma.
Janka má na toto talent,bola mojím parťákom a najlepším počas celého uplynulého polroka.
Nebudem tu rozoberať úplné detaily,ale ale sadli sme si s ním na tej kamarátskej báze :) Fajn típek,skončilo to pri fľaške vodky,dobrej náladičke,presné detaily si už nespomínam.
Stretávať sme sa stretávali stále,sme z jedného mesta,máme spoločných priateľov,spoločné podniky,takže tak.Nikdy by mi nenapadla myšlienka,že my dvaja budeme spolu.Nikdy...To mi teda môžete veriť.
Zvrhlo sa to všetko,keď som bola ešte v Bratislave,písal mi,že je v Prahe a že ma dôjde kuknúť po ceste domov,tak som bola len a len rada,veď kamarát,nie? Predtým riešil moju kamošku,tú Janku,s ktorou to nebolo o pozeraní sa do očí.Takže ja som dala ruky preč,neriešila som a keď mám pravdu povedať,mala som v hlave aj niekoho iného.
V BA to vyšlo na jednotku,dali sme si fajn večer u jeho kamoša na dome v Dúbravke a potom cestoval domov...To bolo niekedy začiatkom Novembra,tuším že.
Keď som už došla domov do VT na Vianoce,stretli sme sa na druhý deň pobytu doma v krčme.Úsmevy,úsmevy,bola som dokonca veľmi rada,že ho vidíím.Pozitívny človek,super!
Dávali sme si často vínka,až som si raz večer uvedomila,že žiarlim na kamošky,žeby som ho chcela mať pre seba...A skončili sme spolu.Bolo to tajomstvom,ja som to nepovedala nikomu,ale počas Štedrého dňa(teda už večer) sme sa nejako neoficiálne dali dokopy. A dnes je 25.február 2010 a sú tomu 2 mesiace a 1 deň,čo sme už spolu.Pije mi nervy,gadžo jeden,ale ľúbim ho.Je iný ako môj bývalý a som spokojná.Nič neplánujem,nič neriešim,žijem a som šťastná,za to,čo mám.A konečne mám pocit,že sa veci dejú tak,ako ja chcem! :)) Krááása,takýto pocit.
Dnes ráno som bola hore už pred 6,pretože šiel hokej a spala som u milovaného.Takže môj fanda uprene sledoval a ja som si šla pohaluziť s jeho mladšou sestrou .Bolo fajn,osmiala som sa veľa.
Krásne ráno,zobudiť sa vedľa neho,dostať objatie,mať pocit dôležitosti hneď tak skoro.Keď som došla domov,vítal ma môj havinko,preto som sa potom aj rozhodla,že vytiahnem sestru na prechádzku a nech sa havko vybehá a vyšantí.A naozaj,osmiala som sa veľa a dokonca sme sa vydali aj mamke naproti cestou z roboty. Havina som vykúpala,prečítala som si čo to z knihy,otvorila som sociológiu a uvarila si zelený čajík.Mňam, pohodička. Čakám,že ten môj chlop splní,čo sľúbil a zavolá,heh,lebo poznám tú jeho vetičku že: Voláme si :))) Vtedy mám chuť sa zasmiať a povedať mu,haha :DD Radšej ani nehovor,dobre?
Pripájam aj song od jednej umelkyne,volá sa Emmy Rossum a naďabila som na ňu počas jednej relácie na MTV,ktorú som včera pozerala .Taká chuťovka.Ináč,až potom som si uvedomila,odkiaľ mi je povedomá.Hrala vo filme Fantóm opery,či ako sa to volá a pripadala mi ako operná speváčka,čo je teda totálna blbosť.Lebo ňou jednoznačne nie je :)) Čo už,niekedy si treba domýšľať aj veci,ktoré nie sú. Pretože?
Pretože ináč by to bola totálna nuda.A k tomu nezáživná.
Zdarec

utorok 23. februára 2010

Zdravíčko!!!

Ani sama poriadne neviem,ako som sa vlastne dostala k nápadu zriadiť si tento blog,pretože som stále bola akosi proti tomu...Teda ak mám pravdu povedať,nikdy sa mi nechcelo k tomu trošku sadnúť,zapnúť pracovať aspoň na chvíľku moje mozgové bunky, ale..... Ale dnes sa to stalo! Osudný deň.Zrejme...
Tak si teda gratulujem,možno si aj zatlieskam,čo ja viem... :))
Púšťam si song a idem na to. http://www.youtube.com/watch?v=dHzr7wdnuqw
Začnem mojím dneškom,pretože bol podľa mňa aj celkom zaujímavý... Pekný utorkový večer prajem ;-)