streda 3. marca 2010

Padajúce škridle :)

Čo by ste robili,keby vám vlastní rodičia povedali,že trvajú na ústavnej liečbe,pretože si myslia,že máte problém s pitím? Myslím si,že tu nie je ani minimálny dôvod brať toto na ľahkú váhu,ale ja rozhodne viem,že pokiaľ to nepodstúpim,nebudú mať kľud oni ani ja.Čiže táto vec ovplyvní môj život masakrálne.Na vysokú nejdem,kašlem na to,pobudnem si 3 mesiace na liečení,možno mi to pomôže prísť na iné myšlienky,možno nie,ale skúsim to a potom sa budem snažiť vycestovať do zahraničia a tam budem pracovať a žiť.
Lenže,všetko to by bolo pre mňa kurevsky jednoduché,keby nebolo mojej lásky,keby sme možno boli spolu dlhšie,tak by som to tak nebrala,ale sme spolu ešte len cca 3 mesiace a musí so mnou riešiť tento problém.Naozaj neviem,čo bude.Bojím sa.Bojím sa,že kôli tejto maškaráde oňho prídem.
V jeden večer,keď sme si pekne romanticky spolu popíjali vínko sa síce vyjadril,že bude so mnou aj keby škridle z domova dôchodcov padali,takže verííím,že to tak aj bude a že budeme spolu šťastní,dlho dlho dlho.Ktovie,možno aj navždy.Pretože šialene a bláznivo milujem.Celým svojím srdcom,celou svojou bytosťou.Najviac ako sa len dá,a preto viem,že nás nerozdelia ani tieto 3 mesiace.A aj keby nás to rozdelilo,naše cesty budú stále prepletené:-) Budem s ním rada,aj keby sme sa mali stretnúť o rok!A keď sa stane,čo nechcem,aby sa stalo,pôjde sa ďalej,čo už.Bude to pre nás skúška a ako dopadne,to sa dozvieme o pár mesiacov.Preto so mnou prosím vás dúfajte,nech všetko skončí happyendom.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára